Lásky skrat, peňazí krach, život na dlh vo finále po zmene pohlavia

Autor: Sonya Haraszti | 7.8.2016 o 16:36 | Karma článku: 2,35 | Prečítané:  152x

Iba pred pár rokmi som bojovala, aby som sa oslobodila od tela, ktoré ma väzní, od príkazov a očakávaní okolia, aby som bola slobodná a keď sa už pre mňa slobodné rozhodnutia a činy stali skutočnosťou,   

boli mi až tak samozrejmé, že som to všetko stratila a som späť tam, kde som bola, v pasci a uväznená. 
Posledné mesiace boli veľmi turbulentné. Stratila som lásku a domov, svoju dôstojnosť, pokojný spánok, ktorý nie je atakovaný každú noc nočnými morami, ale vraj, podľa istej legendy, čo bolí, to prebolí, ale práve teraz žijem v štádiu, kedy sa zo zamilovanej ženy stal iba jej vlastný tieň, ktorý sa vznáša ako ranná hmla nad krajinou, ešte tu stále pretrváva z noci, ale už sa vytráca za denného svetla, handra, ktorá prosíka a nechá si ubližovať, aby sa potom opätovne hodila dotyčnému pod nohy a poutieral ňou podlahu, ktorý ak ju pred tým možno aj trocha mal rád, už nemá žiaden záujem a po tomto ani ja nemôžem mať rada samú seba, keď sa z nezávislej osobnosti stala iba krásna bábika bez dôstojnosti. 
Už sa hanbím, sama za seba, že sa dejú v mojom okolí hrozné veci, keď mi takmer umierajú moji blízki a prichádzam aj o lásku svojej malej neterky, ale nedokážem myslieť na nič iné, len na svoje zlomené srdce.

Rozchod znáša väčšina ľudí ťažko, ale mňa to uvrhlo späť o desaťročia, tie pocity "nie som dosť dobrá", keď som nikdy nebola dosť maskulínna do role chlapca, keď som nebola dosť silná a fyzicky vyvinutá, nemala som dostatočne mužný hlas, črty tváre, vôbec som nedokázala vyhovieť , pretože som dievča,  vlastne teraz už dospelá žena a ani takto, keď som žena, nie som dosť dobrá a postačujúca - tieto pocity mnou lomcujú a odsávajú energiu, takže kradnem úsmevy od  neznámych, aby som ich potom mohla sama rozdávať, schovávam si nádychy, aby som mohla dýchať, keď ma ten tlak na hrudi pred spaním dusí. 
Hanbím sa, pretože už nemôžem s nikým hovoriť, unudila som a znechutila aj tých najchápavejších priateľov a rodinu svojim neustálym nariekaním nad ním, môjho srdca šampiónom, resp. jeho vrahom. Hanbím sa, že mi už nik nerozumie a ani ja sebe samej a tiež, že sa ani po mesiacoch nedokážem posunúť vpred. Posunula som sa geograficky, za posledných 5 mesiacov som bývala v 4 rozdielnych bytoch, moje telo a život sa posunuli na iné miesta, ale on a ten pocit vo mne sa ani nehne, je tam rovnaká spúšť, ako pred 7 mesiacmi a ja stále len beznádejne zamilovaná. 
Hanbím sa za seba, že ešte dokážem milovať človeka, ktorý ma dokáže tak nemilovať a nezaujímať sa, veď predsa, sú to len city, ale ja nemám gombík, ktorým by som ich len tak vypla, iba sa túžobne modlím každú noc pred spaním ako zarytý ateista , aby niekto, či niečo zo mňa tieto pocity vyrvali a mohla som žiť, nie len prežívať. Na otázku "ako sa máš" viem odpovedať  iba toľko - "dýcham" a tam to aj končí.

Nikdy som nemala pocit, že potrebujem pomoc psychológa, alebo psychiatra, ani keď som prežívala pomalú smrť svojho otca, ktorý zomieral na rakovinu, či počas svojej fyzickej premeny, kedy  človek počas tohto prechodu z pekla na zem myslí na všetko, len nie na život, ale teraz áno. Som v koncoch až tak, že som veľmi vážne zvažovala kláštor, kde by som život zasvätila niečomu vyššiemu, skrz čo sa môžem očistiť, ale neverím v Boha, takže ma to automaticky diskvalifikuje. Viem, asi to vyznieva komicky, teda aspoň pre ľudí, ktorý ma poznajú, aby som bola zatvorená medzi múry nejakej idei, či viery. Hanbím sa aj za to, že som tento výraz spomenula niekoľkokrát a opätovne to rozpitvávam. 
Som vytrvalý lovec, rada flirtujem, ale po pravde mnou záujem mužov vôbec nehne a nedokážu ma zaujať, ľudia nie sú nahraditeľní. Som ťažká korisť a kto ma "dostane", ten si môže byť istý mojou láskou a vernosťou, a toto je prapočiatok všetkých mojich problémov, žijem v nesprávnej dobe so správnymi hodnotami. Som už ubolená bolesťou, ale najviac ma teraz bolí, že to bolí aj finančne, krach, bankrot a ja som skrachovala niekoľkokrát, ako žena - tam som zhorela do tla a sama som sa následne aj pochovala aj ako človek, ktorý sa následkom niekoľkých - evidentne zlých rozhodnutí ocitol v špirále mínusov na účte a začarovanom kruhu nuly, až som skončila v rukách márnivej úžerníčky. Stratila som poistenie, keďže som nemala ani na chleba, nie to ešte na samoplatenie poistenia, v dôsledku čoho sú vážne ohrozené moje tohtoročné zákroky, na ktoré som čakala roky. Konkrétne operácia poprsia. Vždy som mala zo svojej hrude komplexy a ako mi potvrdil lekár, mám skoliózu, v dôsledku čoho je jeden z mojich prsníkov väčší, než ten druhý a tiež mierne prepadnutý hrudník. Pre mňa je to tak hlboko zakorenená stigma, že to má vplyv aj na môj sexuálny život. Ešte nik nevidel moje prsia, ani počas milovania. Mala som na sebe trápne krátke tielko..  hoci som tento rok bola pri vode prvýkrát po 14 rokoch, čo je pre mňa neopísateľná udalosť a pocit slobody.

Naposledy to bolo na základnej škole a minulý týždeň som sa mohla slobodne a bez strachu prechádzať pri vode, ísť si do nej zašantiť, užívať si zdroj svojej energie, ale krátke tielko, to mi ešte zostalo.
Síce už po niekoľkých mesiacov bez práce opätovne pracujem, ale nič to nezmenilo, ešte stále z ruky do úst a na konci mesiaca opätovne mínus. Mám drahé telo, nie preto, že by som bola márnivá, ale všetky tie konzultácie, operácie, lekári, letenky, cestovania, to niečo stojí a ja si na to telo a vlastne na seba - Sonyu Haraszti musím zarobiť a kým iní už kupujú byty na hypotéky a bookujú dovolenky,  ja šachujem s termínmi na konzultácie, operácie, pred a pooperačné vyšetrenia, no na teraz som iba dlžníčkou bez väčšej možnosti realizácie.

Moja rodina mi podala pomocnú ruku, ale nakoniec som dopadla rovnako. Zachránili ma a pomohli mi, avšak kým dlžím, oni vedia čo je najlepšie pre mňa, na čo mám minúť a čo môžem so svojím životom plánovať a chcieť, pretože ja už nie som slobodný človek, teraz určite nie. Padla som do jamy levovej a kým sa odtiaľ nevyhrabem, nie som to ja, iba poslušná bábka a keď si človek uvedomí, že stratil to najdôležitejšie čo vlastnil - slobodné rozhodnutie a dôstojnosť, až vtedy pocíti chuť kaše, ktorú si sám poctivo navaril.
Je ľahké, vlastne najľahšie ukazovať na iného prstom, ako sa mohol zadĺžiť, stratiť rodinu, či domov, ale pritom sa to môže stať každému a nemusí byť ani gambler alebo drogovo závislý, stačí stratiť triezvy rozum, zahorieť oslepujúcim plameňom lásky a nevidieť od neho pred seba a stane sa, život sa postaví na hlavu a doslova ostane zruinovaný. Zažila som to, žijem v tom, videla som svoju sestru, čo s ňou spravili rozhodnutia z lásky dané a aj blízke kamarátky, ktoré sú o zlomenom srdci za nedôveru v lásku vydaté. Stačí sa iba zamilovať a nemyslieť na nič iné, len na neho. Láska je tá najmocnejšia hybná sila a najzriedkavejší poklad, ktorý sa môže objaviť v najrôznejšej podobe na tých najneočakávanejších miestach, ale niekedy je dobré počúvať aj ten malý hlások vo svojom vnútri a nedať jej úplnú kontrolu, ale ponechať si právo šliapnuť na brzdu, inak môžeme v plnej rýchlosti vpáliť do stromu a zo šrotu už nikdy nebude auto také, aké bývalo, i keď sa môže opraviť a spojazdniť, ale už to bude úplne iný voz - v tom lepšom prípade. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Počet pohotovostí má klesnúť na polovicu

Ministerstvo zdravotníctva chce pohotovosti presunúť najmä do nemocníc, kde majú byť prepojené s urgentnými príjmami.

KOMENTÁRE

Aká môže byť cena za rušenie pohotovostí

Z reality sa nedá odmyslieť ani zneužívanie pohotovostí.


Už ste čítali?