reklama

Pod kožu. Stredná a bezstarostné roky šikany.

Prvý týždeň na strednej som strávila v nemocnici, keďže u mňa v poslednom ročníku základnej školy mutovanie neprebehlo správne a postupne som stratila svoj hlas a to doslova.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Dva mesiace letných prázdnin som výlučne komunikovala pomocou pera a papiera, až sa koncom leta mojej rodine nakoniec podarilo nájsť nemocnicu, kde ma liečili bez toho, aby ma museli narezať a kde mi darovali to, čo malej morskej panne zobrala zlá čarodejnica – hlas. Základná škola bola pre mňa peklom s dennodennou šikanou, bitkami a psychickým terorom, ktorému som sa snažila vyhnúť ako sa dalo, žiaľ neúspešne. Hoci som si uvedomovala kým som, bola som až príliš slabá a bezbranná, aby som samú seba a svoje vnútro dokázala obhájiť a ubrániť, tak som kapitulovala a snažila sa nenápadne splynúť s davom. Práve preto som sa tešila na strednú školu a nový, čerstvý začiatok.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Od mala som túžila byť veterinárkou alebo študovať záhradnú architektúru, no v mojom prípade by to znamenalo odísť ďaleko od domova na školu s internátom a iba predstava, že by som mala stráviť noc v izbe s chlapcami ma k smrti desila, takže som nedokázala odísť a zbabelo si vybrala školu v meste bydliska. Svojmu osudu som však ani takto neunikla. Postaral sa o to jeden veľmi "starostlivý“ bývalý spolužiak zo základnej školy, ktorý tiež začínal na mojej novej škole a všetko, čo o mne vedel počnúc škôlkou po základnú mile rád rozšíril v novom kolektíve a tým mi pekne zavaril a pripravil pôdu, takže než som prišla na strednú po týždni absencie, všetci vedeli o mne viac, než by mi to bolo medzi pubertiakmi osožné a bezpečné. Na základnej škole ma od druhého stupňa prezývali „kobyla“, keďže som milovala beh a väčšinu telesnej výchovy som trávila behom na antuke alebo trhaním buriny okole nej. Spravila som všetko možné aj nemožné, len aby som sa vyhnula futbalu, basketbalu a všetkému, čo by sa dalo nazývať spoločenským športom od výhovoriek o bitkách s bratom a fiktívnymi zraneniami, fingované krívania, ktoré som hrala aj týždeň pred a po plánovanom priateľskom futbalovom zápase, len aby som bola čo najviac autentická. Hoci som sa snažila presvedčiť rodičov, aby mi vybavili oslobodenie od telesnej výchovy, bolo to beznádejné. Najradšej som trávila čas s dievčatami pri vybíjanej, či volejbale a klábosením o dianí v najnovšej časti telenovely Divoký anjel a o tom, aký je ten Ivo fešák.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nech som sa snažila akokoľvek, stredná začala rovnako, počnúc fackami, braním a ničením poznámok a osobných vecí až po nedočkavých spolužiakov, ktorí ma po skončení vyučovania čakali pred školou pospevujúc si, že si zatancujem so zábradlím pritom ako ma fackali a zastrašovali. Vedela som, kým som a chcela som sa im postaviť, ale nedokázala som to. V takýchto chvíľach som len zatvorila oči a vsugerovala si, že moja myseľ a telo sú úplne oddelené a nič z toho necítim. Po nociach som potajme snívala aké krásne by bolo do rána umrieť, len aby som sa tam už nikdy nemusela vrátiť.

Netúžila som po ničom inom, len byť takou, akými boli moje spolužiačky. Spomínam si, ako sme raz išli na školský výlet do Banskej Bystrice a ja som v autobuse sedela so svojou spolužiačkou. Na polceste si k nám prisadol ďalší spolužiak, s ktorým už medzi sebou mali niečo rozohraté, takže sa celú cestu len muchlovali a ja natlačená na okenné sklo snažila ostať neviditeľná ako vzduch, ale bolo to neskutočne ťažké a situácia pre mňa hotovým peklom, keďže dotyčný bol mojou prvou veľkou stredoškolskou láskou od doby, čo som spoznala svojho priateľa z detstva. Vzplanutie, ktoré mi vydržalo až do maturity. Bol to asi jediný chlapec zo skupiny, ktorý ma nebil a neubližoval mi, bol ku mne normálny a rozprával sa so mnou ako s človekom, nie s malým hnusným „buzíkom“. Inteligentný a vtipný, vysoký a tmavý, atletický, proste stelesnený ideál každej stredoškoláčky a ja som si nevedela nijako pomôcť, než ho potajme milovať a pritom si búchať hlavu o stenu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V maturitnom ročníku sme museli povinne absolvovať týždenný školský výlet a ja som skončila na izbe s chlapcami v izbe pre štyroch, čo bolo pre mňa predtým niečím úplne nepredstaviteľným. Spať s nimi v jednej miestnosti a zapájať sa do chlapčenských dialógov a zároveň byť tým jediným, nechceným čudákom v partii – jednoducho najlepšia kombinácia. Najväčšie muky mi však spôsobovali spoločné sprchy, takže som sa chodila sprchovať až neskoro večer, kedy už ostatní zaliezli do izieb, aby sa mohli potajme vykrádať z okien na nočné výpravy a riziko, že niekoho stretnem bolo najmenšie.

Obrázok blogu
(zdroj: https://www.seed.manchester.ac.uk/education/research/bbc-loneliness-experiment/)
Sonya Haraszti

Sonya Haraszti

Bloger 
  • Počet článkov:  67
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Anglické dievča, dievča s minulosťou žijúce v hmlistom Albione.Komplikovaná. Zoznam autorových rubrík:  O mneListy pre nehoNa káveNezaradenéBehind blue eyes

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu