Bez sexu v meste. Na káve.

Autor: Sonya Haraszti | 25.3.2018 o 9:42 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  291x

Toto je môj stĺpček sexu v meste, až na to, že poväčšine je práve bez sexu. Moje zážitky a pamätné chvíľe s Tindrom a online zoznamkami. Situácie, ktoré  sú pre väčšinu z nás už minimálne z rozprávania kamarátiek veľmi dobre známe..

... a tiež šťatistiky, podľa ktorých sa každý x-tý pár dal dokopy na internete a ďaľší úlet uletel práve vďaka stránkam na rýchlu a zbesilú jazdu bez zbytočných papierovačiek. Avšak teraz z iného súdka.

I keď som nesmierne hanblivá, rada spoznávam nových ľudí, hlavne mužov, ale najviac zo všetkého cudzincov, ktorí sú ku mne akosi milší a zhovorčivejší, než väčšina. Odkedy žijem v Anglicku, rada chodím na kultúrno-jazykové výmeny s cudzincami. Som nezadaná, sama v cudzej krajine, poväčšine v cudzom meste, ale hladná po cestovaní a spoznávaní, tak prečo občas nespojiť príjemné s ešte príjemnejším. Rozhovory s kávou a horúcou čokoládou. Najviac sa dokážem uvoľniť s ostrieľanými ľuďmi, ktorých poznám už dlhé roky alebo naopak s ľuďmi, o ktorých viem, že ich už nikdy viac v živote neuvidím, respektíve možno ešte raz, lebo nepopieram, že sa mi niekedy podaktorý rečník zapáčil viac, než som pôvodne plánovala.

Je tomu už niekoľko mesiacov, čo sú moje energie na bode mrazu a pretože verím v jednoduchý princíp vzájomnej príťažlivosti, kde priťahujeme k sebe to, čo zo seba vyžarujeme, nehľadám si partnera, teda nateraz určite nie, lebo nechcem skončiť so žiadnym stroskotancom na plytčine lásky, aspoň kým sa sama takto cítim a opätovne nevyplávam na more lásky s naplno vytiahnutými plachtami namiesto bielej zástavy vztýčenej na pol žrde. Mile rada by som prevádzkovala cukráreň s každodenným prísunom sladkého pôžitku, ale v poslednom čase je moja šperkovnička akosi zázračne prepojená s mojím srdcom, takže u mňa na kávu znamená ozaj len tú kávu, hoci sa občas aj tá chybička do plánov vloudila.

Nejakým spôsobom majú Slováci na svedomí najväčšie sklamania v mojom živote a rany na duši, takže sa im teraz už zo zásady vyhýbam, i keď priznávam, že som k nim vábená najžiadostivejšie zo všetkých národností, takmer ako mucha k rozžhavenej žiarovke, kde pravdepodobnosť, že ešte za letu zhorím a padnem hubou na Zem sú takmer isté a nie je to žiadna mačka s prekvapením vo vreci. Asi to mám geneticky zakódované z maďarskej strany, že si potencionálneho partnera (podvedome) vyberám medzi krajanmi, takže najpočetnejšie "objekty stretnutí" boli práve oni. Po nich nasledujú Česi a Indovia. Na prvé počutie to možno vyznieva čudne. Nie, nezbieram "do zbierky" žiadne národnosti len sa to akosi stáva, že si pokecám práve s nimi, i keď sa svojimi preferenciami netajím.

Tinder je pre mňa niečo ako jazykový katalóg so živou kultúrnou vložkou a lekciou z jazyka ako grátis, občas aj s pridanou informačnou hodnotou. Napriek tomu, že triedim zrno cez to najjemnejšie sitko, pretože som nejako až príliš vyberavá - hoc i na obyčajný pokec, občas sa aj poriadne zľaknem, či diskrétne  pousmejem úsmevom Mone Lise vlastným, ak príde niekto, kto ani na míle nie je podobný fotkám, ktoré mu v profile ostali visieť z čias dávno minulých, ale to je na inú tému. Najpodnetnejšie rozhovory a dôvtip som zažila práve s našimi českými bratmi a ten jazyk.. ten je pre mňa jednoducho po francúzštine hneď druhým najpríťažlivejším jazykom na celom šírom svete. Stačí zapnúť Čecha - oprava: počuť hovoriť Čecha a vydržala by som celý deň so širokým úsmevom bez slova, len tak potichu počúvať. Ok, občas zahrať na naše rozdiely čo sa pomenovania kalerábu a podobného vkusu na filmy počnúc Slncem, senom a erotiky týka. Rytmickosť jazyka a znenie slov sú balzamom na dušu, i keď sa stalo, že som opitá poetickými slovami z češtiny viac než dobre skončila s tanečníkom ľudoviek zo susednej Moravy.

Štatisticky mi najviac orgazmov darovali práve "českí Honzovia" spoza hraníc a teraz keď je už reč o nich, vybaví sa mi aj jeden konkrétny, ešte z čias hlbokého detstva s ktorým som počas letných prázdnin v škôlke až po pás zababraná od bahna zbierala mušle na brehu Dunaja. Bolo to už veľmi dávno, ale do dnešného dňa vo mne ostala spomienka: krásny i keď vtedy pre mňa zvláštny jazyk a Honza - chlapec so širokým úsmevom a rukami plnými mušličiek. Niektoré stretnutia prežili v mojej mysli aj do dnešného dňa, ako napríklad lichôtkárski a zvedaví Indovia – či je to z kultúry alebo zo zásady, netuším, ale je to fakt.

Milujem Indiu, indickú kultúru a dynamiku energie a rytmus života. Je to obrovská krajina s neskutočnými regionálnymi rozdielmi a keď sa dá, prečo nespoznávať aj skrz pohľady a názory domácich, počnúc zasneženým Kašmírom učupeným na severe pod Himalájami, cez dynamický Punjab s vychýrenými svadobnými piesničkami až po Guarav v strede indického subkontinentu. Pozorný stavebný inžinier z hrdého peržského národa, ktorého rodina chová v londýnskej záhrade biele pávy, ale kačku v jazere si pletie s ľabuťami.. vtipné, ale ja sa rada zasmejem, i keď som často viac než vážna. Skvelý jazykový tandem v taliansko-anglickom podaní so psychiatrom z maličkého mestečka na talianskom pobreží, kde hodiny konverzovania v mojej už ošumelej taliančine ubehli ako voda. Pakinstanský energetik a jeho vízia o energetickej sebestačnosti a nezadnuteľný Kanaďan zo zasneženej divočiny so svojou mapou kriminality a postrehmi ako napísať knihu.

Bod istoty počas noci strávenej na londýnskej Victoria station plného úchylákov v podobe Francúza v stredných rokoch z ktorého sa východom Slnka vykľul  gurmánsky znalec knižníc a neviazaných známostí. Maďar recitujúci pod nočnou lampou v londýnskom Hyde parku zamilované básne  počas nočnej prechádzky mestom a ktorý mi namiesto obyčajného pozdravu na rozlúčku vpálil jazyk priamo do hrdla a už vonkoncom určite nezabudnem na ľahko spoločensky unaveného venezuelského Don Juana, z ktorého mi zovrela nielen krv, ale sa prehriala aj klávesnica od toľkého písania do firmy, kde som hnaná zvedavosťou z jeho rozprávania o pohodičke a čokoláde v práci začala prácu v cudzej krajine na pozícii HR. Toto je moje "na káve".

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Fico je späť, ako prvého vytrestá Kisku

Keď treba zmasakrovať ústavu, vždy sa nájde koalícia ochotných.


Už ste čítali?