reklama

Zdravotníctvo v Anglicku: ako som v Kocúrkove u lekárov nepochodila.

V Anglicku žijem s kratšími prestávkami už štvrtým rokom. Domov chodievam na operácie a následne sa tam potom dávam dokopy niekoľko mesiacov, ale za tieto roky, čo tu žijem, som ani jedinýkrát nebola u lekára - až doteraz.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Tento raz nastala zvláštna situácia, kedy som si na potulkách v Škótsku úplne odstavila koleno a došli mi aj hormóny, pretože mi začiatkom roka padla cesta domov. Na to, aby ma tu ošetril lekár sa potrebujem najprv registrovať. Proces trvá individuálne od niekoľkých dní až po týždne, v závislosti od zdravotníckeho zariadenia, resp. ak sa jedná o niečo akútneho, treba si proste sadnúť na zadok v niektorej nemocni a vyčkať, kým sa človek dostane na rad. Najprv som sa automaticky registrovala na najbližšej poliklinike, kde som na registráciu a vyšetrenie bezvýsledne čakala štyri týždne a to som tam chodila týždenne aj niekoľkokrát ako na klavír, v nádeji, že sa už môžem objednať k lekárovi, lebo bez registrácie si Vás tu ani neobliadnu. Po viac než mesačnom čakaní bola odpoveďou recepčnej dlhá čakacia doba skrz administratívne preťaženie kancelárie a IT oddelenia. Po mesiaci naťahovačiek a naliehania som sa nakoniec dozvedela, že ma nedokázali registrovať kvôli úplnej banalite: na formulári si nevedeli prečítať dátum môjho príchodu do krajiny - čo ma už dostalo úplne. Niekoľkokrát som sa na recepcii stavila osobne a aj napriek tomu mi nik túto informáciu nedokázal zdeliť a jednoducho ma nechali zbytočne čakať, pretože logika, pretože Anglicko. Medzičasom som si na túre vystrelila koleno, takže som potrebovala okamžite ošetriť a teda nútená zájsť na "oddelenie pohotovosti" do iného zdravotného strediska, kde som dúfala v zmiernenie bolesti a adekvátne lekárske ošetrenie. Po vyšetrení mi na koleno nakoniec odporučili osvedčenú anglickú klasiku snáď na všetky diagnózy sveta: kombináciu Ibuprofenu a Paracetamolu, a čo sa hormónov týka, odpoveďou bolo, že v tomto mi žiaľ nedokážu pomôcť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po dvojitom fiasku som síce skepticky, ale ešte stále s nádejou vyrazila na ďalšiu polikliniku, ktorú mi vypľul Google. Do tretice všetko dobré, aspoň u nás doma sa tak vraví. Na klinike prebehla registrácia v priebehu niekoľkých dní, po ktorých som už komunikovala priamo s lekárom, lenže ani tu to nebola žiadna sláva, hlavne po telefonáte, ktorý odznel o niekoľko dní neskôr. Dva dni na to, ako som osobne konzultovala s lekárom, mi zavolala jeho sekretárka, že to bude žiaľ na dlhú trať, dali ma na čakaciu listinu kliniky pre zmenu pohlavia a mrzí ich to, ale je tu neskutočný nával a lekári nestíhajú - odhadovaná čakacia doba sú dva roky. V tej chvíli som ako ovalená ostla stáť s mobilom v ruke a nechápala o čo im vlastne ide... či je to iba sen, či si niekto zo mňa uťahuje, alebo je anglické zdravotníctvo ešte vo väčšej žumpe, než som si pôvodne myslela. Namiesto obyčajného receptu na lieky ma zaradili do programu na zmenu pohlavia, pričom som lekárovi predtým dôrazne vystvetlila, že tento strašný proces mám už našťastie roky za sebou a jediné čo potrebujem je recept. Roky som to riešila spôsobom, že som si doma dala predpísať lieky, vrátila sa do Anglicka a ak sa mi zásoby míňali, jednoducho som príletom na Slovensko opätovne doplnila svoje dávky, avšak tento raz nevydalo a som nútená riešiť situáciu v tejto krajine. Lekár ma ubezpečil, že sa mi do niekoľkých dní ozve, pretože moje lieky musí najprv konzultovať s regionálnym ústavom pre liečivá, keďže sa moje tabletky v Anglicku nepredávajú a nakoniec to takto dopadlo. Úplné Kocúrkovo, kde si rozum a logika už dávno hodili sľučku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po troch rôznych klinikách a 6 týždňoch čakania som to nakoniec vzdala, kúpila si letenku domov a síce ako samoplatiteľ bez poistenia, ale svoje „prežitie“ idem znovu riešiť na Slovensko. Neviem ako ostatné dievčatá na hormónoch, ale ja bez nich ledva vyleziem z postele, som neustále vyčerpaná, rozladená a moje telo je raz v ľade, inokedy zas v plameňoch. Zdravotníctvo na Slovensku nie je žiadna sláva, určite nie v porovnaní s ostatnými postkomunistickými krajinami v ktorých som si už lekárov a nemocnice odžila, ale človek by si raz myslel, že na Západe je to špička, rovnako ako je aj tráva zelenšia a plot z klobásy namiesto dreveného vandali ničia, ale opak je pravdou. Možno som len ja náročná a určite to niekde aj funguje, ale nebol to môj prípad. Za celé tie roky som takýto prístup doma, ani v Maďarsku, či v Čechách nezažila. Moje negatívne skúsenosti a hlavne zúfalosť a strach, že mi nedokázali alebo skôr pre neschopnosť, či prístupu „mám na háku“ nevedeli pomôcť, naštrbili moju vieru v normálny život v tejto krajine a to ešte ani ten omielaný Brexit a odliv európanov zo zdravotníctva nenastal. Porovnávam a pindám, ale nakoniec je to naše zlaté, hoci korupciou podkopané Slovensko, ktoré mi recept s razítkom vydá a môjmu každodennému životu opäť energiu a silu pridá.

Sonya Haraszti

Sonya Haraszti

Bloger 
  • Počet článkov:  67
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Anglické dievča, dievča s minulosťou žijúce v hmlistom Albione.Komplikovaná. Zoznam autorových rubrík:  O mneListy pre nehoNa káveNezaradenéBehind blue eyes

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu