Keď sa na Tindri spojíš so strateným kamarátom z detstva i s bratom svojho exa.

Autor: Sonya Haraszti | 20.10.2019 o 18:46 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  144x

Tinder je kategória sama o sebe. Drvivá väčšina ho využíva na „zábavu“, nezáväzné, príjemné chvíle a podobne a potom som tu ja a môj filter. Keď som doma, neraz mi vyhodí ľudí, ktorých som kedysi poznala, 

no najradšej by som na ich existenciu celkom zabudla, ako napríklad bývalí spolužiaci, čo ma denne mlátili pred školou a teraz pózujú na fotkách. Inokedy zas naskočia celkom nečakané spojenia. Ako moja zhoda s Gabrielom. Nedávno som bola doma na pár dní, Tinder som si neodinštalovala v chabej nádeji, že v okolí stretnem normálneho chlapa s ktorým sa dá prejsť, pokecať, sadnúť na kávu a nebude to len o pokeci typu: „u Teba, či u mňa“. Zrazu tu na mňa vyskočí povedomá tvár, vzdialenosť pár kilometrov, stlačím srdiečko a bum, je to zhoda. Tinder ma mečol s Gabrielom. Gabrielom, mojím niekdajším kamarátom z detstva.

Kedysi, ešte dávno predtým ako som spoznala Ondreja a ako dvanásťročná sa do neho rachla a potom sa z tejto lásky spamätávala nasledujúce desaťročia, v dobách, kedy ešte žila moja milovaná starká a bola som v škôlkárskom veku až do nejakých mojich ôsmych – deviatich rokov, Gabriel a ja sme boli priatelia. Býval len niekoľko domov od mojich starkých, z ich okna sa dalo priamo dovidieť na záhradu jeho dedka na druhej strane cesty , ohradenú sivou kovovou bránou. Moja rodina sa poznala s tou jeho, dokonca moja mamina ešte ako malé dievča chodilo po čerstvé mlieko práve k jeho dedkovi. Hneď za bránou rástol starý orech a na ňom, či pod ním som sa počas ranných rokov svojho života vyskytovala takmer denne. Lozili sme s Gabrielom na tento strom, popravde loziť na strom ma naučil Gabriel. Bola som ešte malé dieťa, mohla som byť v prvej alebo druhej triede a on bol už aj vtedy oveľa vyvinutejší než ja. Tmavé vlasy, asi o hlavu vyšší, malý pracant plný ohňa a ja.. ja som pred ním  behala počas každého leta vo svojich malých bielych kraťasoch a následne sa uplakane hnevala na celý svet, keď som z nich o pár rokov vyrástla a nemohla sa v nich pred ním takto viac premávať. Boli časy, kedy som trávila takmer každý deň u starkej a on zas býval u dedka, malý rybár, čo ma brával na karasy do neďalekého jazierka, ukrytého v bažine poblíž dedkovho poľa. Nikdy nezabudnem ako som sa tam následne vybrala aj sama, utekala ako divá pomedzi tučné klasy dozrievajúceho obilia a keď som večer s vyšľahanými kolenami dorazila k starkému on začal na mňa zbesilo vrieskať, pretože som v kuchyni nechala zapnutú dvojplatničku a následne sa vyparila. Už aj vtedy som milovala dobrodružstvo a objavovanie neznámych zákutí okolia. Ešte dobre, že sa starký rozhodol postaviť z lavičky na ulici a napiť sa niečoho, najskôr asi vína a tak stihol vypnúť tento pekelný výdobytok kuchynského umenia skôr, než sa rozžhavila celá kuchyňa.

S Gabrielom som strávila skoré detstvo, priučila sa od neho „chlapčenskému“ správaniu, lozila na stromy a schovala za neho, keď sa na ulici strhla bitka alebo som bleskurýchlo vyskočila na ten ich orech. Avšak ako som rástla, čoraz intenzívnejšie sa prejavovalo moje ja a on, ako malý chlapec nechápal, prečo chcem byť vo fiktívnom boji Xena a nie Herkules, prečo sa na neho zakaždým pozerám tak mäkko a hltám ho očiskami, čo by poňali azda celý svet. Tiež nechápal prečo mám neustále toľko otázok a rysy dievčenského správania. Než som dovŕšila osem rokov, niečo sa medzi nami zmenilo. Namiesto našich hier začal uprednostňovať iného kamoša, až sme sa od seba vzdialili. Po mojich desiatich narodeninách mi umrela starká a ja som tú bolesť neuniesla. Prestala som chodiť k starkému, prestala som vídať aj to minimum z Gabriela a nejak sme sa v tých rokoch stratili. Odvtedy, som ho za posledných dvadsaťdva rokov videla len dvakrát, aj to z diaľky až donedávna, kedy nás opäť spojila appka.

Gabriel začal hláškou, či tu hľadám dobrodružstvo a úvodnú vetu zakončil komplimentom, že mi to sekne v plavkách. Nadvihla som obočie nad týmto introm a poriadne sa zamyslela. Je možné, že nevie kto som, ak o mne roky hovorila celá dedina? Je možné, že nevie kto som, keď môjho brata zastavovali v krčme a spovedi o mne sa nevyhla ani moja sestra? Nie. Určite len hrá blbého, aby zistil aká bude moja reakcia. Hneď som sa ho spýtala, či vie kto som, na čo prišla odpoveď, prečo by to mal vedieť a chvíľu na to ďalšia správa, že áno, už mu to doplo. Vymenili sme si pár správ, už je to vyše týždňa čo bola oživená naša komunikácia. Povedzme si úprimne, že to nie je nič prevratné, no na druhej strane to nie sú ani nadržané keci o veľkosti môjho poprsia a ja sa práve v tejto chvíli, snahe pretaviť spomienky do čiernych slov iba usmievam. Usmievam, pretože som znova stretla svojho dávneho priateľa a príde mi to bizardné, že po dvadsiatich dvoch rokoch nás dá do reči práve tinderovská appka. Usmievam sa, lebo Gabriel neprestal s rybačkou (na Tindri si ulovil mňa) a vyrástol do celkom pohľadného a príjemného mladíka a usmievam sa nad nevypočítateľnosťou hry života a čo sa týka brata môjho exa, niekdajšieho „možno jedného dňa švagra“, ten je dnes už švagrom pre inú, ale aj tak je to sranda. Vedela som, kto je, no bola som zvedavá a tak sa mu ušlo z môjho srdiečka. On mal asi podobné pohnútky a deň, kedy nás spároval Tinder už ani nemohol byť lepším.

Najprv nečakané stretnutie, potom zhodenie bolestivej citovej ťarchy z pleca a nakoniec spojenie s bratom môjho exa. Nie som mrcha, ani inak narušená, tak som len napísala prosté ahoj a namierila na neho otázku, či ma spoznáva. Odpoveď nikdy nedorazila, takže to beriem ako áno, spoznáva vo mne bývalú svoju brata. V tej chvíli mi to prišlo smiešne a príde mi to aj teraz, že môj ex a jeho brat majú rovnaký vkus na dievča, no bratia sú dokopy traja a tretieho som zatiaľ nespoznala...

Ostalo to v rodine a  teraz nasleduje suché ha-ha. Pokojne ma ukameňujte komentármi o mojej nepríčetnosti, ale v ten deň to stačilo na pozdvihnutie môjho ega a spojenie s Norbertom prekrylo všetku bolesť zo správania môjho exa. Jeden brat bral a odniesol si so sebou kus zo mňa, druhý z istých pohnútok klikol na mňa a to znamenalo definitívnu bodku, aj posledná spomienka, či krivda padla. Všetko to zlé sa zrazu vyparilo, odpustila som a nehnevala sa viac na Patrika. Nevypovedané ospravedlnenia týmto pokrúteným spôsobom ožili a nič viac som nepotrebovala od tohto spojenia. Žiadnu ďalšiu komunikáciu, či si dokazovať niečo.

Odvtedy uplynulo niekoľko mesiacov a toto mŕtve spojenie, čierny humor Tindra ostal v archívoch virtuálneho sveta a ja som šťastná, šťastná lebo život je fakt nevypočítateľná hra .) Kto by si pomyslel, že práve na Tindri natrafím na niekdajšieho priateľa po dvadsiatich dvoch rokoch a s Gabrielom sa začneme rozprávať po jarmočnom víkende doma? Život.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Zdanie ohrozenia a žiadne odpovede. Čo ukázalo obvinenie Naďa z OĽaNO

Budúci týždeň sa prípad dostane aj pred parlamentný výbor.

Stĺpček Petra Schutza

Na vazalstve polície sa nič nezmenilo

Stíhanie Naďa z OĽaNO je zneužitím štátnej moci.

V Bratislave zmizol študent z Prešova

Bez stopy sa stratil počas behu s kamarátmi.


Už ste čítali?