Bola som na titulke SME. Témou bola zmena pohlavia.

Autor: Sonya Haraszti | 20.11.2019 o 7:10 | Karma článku: 1,24 | Prečítané:  392x

Dnešok je celosvetovým Dňom na pamiatku obetí transfóbie a takto, niečo vyše roka vyšiel rozhovor so mnou na stránkach SMEčka. Ako sa odvtedy zmenil môj život? Niektoré veci ostali rovnaké, iné sa zmenili doslova.

Odkaz na rozhovor v denníku SME tu: https://zena.sme.sk/c/20904555/presla-zmenou-pohlavia-ludia-si-predstavuju-namalovaneho-chlapa-v-zenskych-satach.html

Z vlastnej skúsenosti viem, čo to spraví s ľuďmi, predovšetkým s mužmi, keď načnem tému zmena pohlavia. Je to ako s prdom, nik nechce o tom hovoriť, každý sa len tvári, že sa to nestalo alebo otŕča nosom. Za rok sa toho zmenilo veľa, no žiaľ sa stále nezmenil postoj niektorých z mojej blízkej rodiny. Jedna z mojich najmilejších sesterníc, s ktorou som počas detstva tak rada trávievala čas sa teraz v mojej blízkosti tvári, akoby si práve dala z pokazeného vajca a pri mojej puse na líco sa zagáni, no nič nepovie, drží sa. Nedokázala ma prijať a veru bola aj hádka v rodine. Nevie ma pochopiť a vlastne ani celú moju existenciu. Sesternica, ktorú som doteraz poznala, sa stratila, možno už navždy. Zmizli aj rozhovory i blízke chvíle, podobne ako aj u bratranca, čo k nám od mala počas prádznin chodieval. Je tomu už mnoho rokov, čo ma hneď potom, ako sa dozvedel o mojej zmene vymazal zo svojho života, dokonca zablokoval na sociálnych sieťach, aby som ho ani len nevidela.. Keď som bola na neho zvedavá, musela som si ho vyhľadať z profilov setry alebo brata, no už aj táto strata prebolela. Musela som prijať fakt, že ma nemôžu mať všetci radi a že nie všetci ma príjmu alebo pochopia. Bolelo to, veľmi. Štípe ma to aj dnes, ale nejako som sa z toho už otriasla. Podobne je tomu i v partnerských vzťahoch a náklonnostiach k mužom. Kým sa o tom nebavíme, je dobre, avšak ak chcem zdeliť niečo zo seba, zo svojej cesty, ktorá ma sformovala do ženy, ktorou som dnes.. sú ticho, hrajú mŕtveho chrobáka alebo zdupkajú.

Aj na toto som si zvykla, avšak práve kvôli alebo vďaka týmto stratám som silnejšia a cením si silu okamihu a blízkosť ľudí, ktorým na mne skutočne záleží a sú naďalej vedľa mňa. Mám neskutočné šťastie na priateľov, ktorým by som zverila svoj život a rodinu, ktorá ma neustále podporuje a keď treba, aj sa zastane. Ako môj brat, ktorý už aj podvedome, aj v stave niekoľkého panáka vraví, že ja som jeho sestra a chráni ma a postaví sa za mňa, keď sa do mňa zabodnú zlomyseľné jazyky kolegov v práci, či necitliví ľudia z okolia. Brat, ktorý mi zavolá po odchode od neho, či som v poriadku dorazila domov a či ma dnes nik neobťažoval. Tetušky a strýkov pred a po sedemdesiatke, ktorí prijali moje skutočné ja a stoja pri mne, rozprávajú svoje príbehy z mladosti a dávajú mi príklad, akou tetou chcem byť v ich veku raz aj ja.

Odkedy vyšiel článok s rozhovorom so mnou, dostalo sa mi veľkej podpory od neznámych i od takých, čo by som to ani nečakala. Niekoľkokrát sa mi zas iní nabúrali do sociálnych sietí a sama som finančne skrachovala, potom sa zas pomaly stavala a snáď i postavila na nohy.

Stratila som bytosti, ktoré boli v mojom živote od narodenia alebo minimum dlhšie než dve desaťročia a ich smrť a bolestivá strata ma rozorvali ako v letný deň nečakaná snežná búrka. Opakujem sa, no o to viac si cením prítomnosť iných, čo sú ešte medzi nami a dáme si hoci len občasný telefonát alebo krátky rozhovor v tomto zaneprázdnenom svete.

Mám pocit, že sa v mojom okolí brutálne vystriedali ľudia. Mnohí odišli veľmi bolestivo, pretože som ich nedokázala pustiť, ale nakoniec bez nich som tá lepšia verzia seba. Prišli iní, ktorí ma zaskočili svojou otvorenosťou a ľudskosťou. Konečne som sa zapísala na hodiny sebaobrany. Bolo na čase, veď som to odkladala už vyše jedného desaťročia a to je mi teda poriadna doba. Už sa nechcem báť, bili ma dosť a dnes sú tu aj iní, ktorých mimo seba bytostne potrebujem ochrániť, ak by bolo treba. Chytila som sa aj štetca a začala relaxačne maľovať a to som sa štetca nedotkla odkedy sa mi skončila základná škola. Aby sme si to ujasnili, neviem maľovať, no baví ma to, je to moja terapia - arteterapia, keď práve nedokážem pretaviť pocity do slov, pretože písanie je pre mňa tá najľahšia forma komunikácie, no niekedy mi ani tá nejde. Mám sebareflexiu a viem, že nie som novinárka, ani spisovateľka, avšak moje výlevy mi robia dobre, taká psychohygiena, tiež moja terapia – písanie lieči dušu a môj blog je moja verzia písania do šuplíčka. Kedysi som tak skutočne robila a napísané listy, pocity a príbehy následne spálila. Teraz nespaľujem, blogujem na tento drobný kúsok virtuálneho sveta.

Mnohí sa ma pýtali, koľko som vtedy za rozhovor o svojom živote zinkasovala a keď som im pravdivo odpovedala, že nič, iba prístup k článku, aby som si ho vedela prečítať po jeho zverejnení, dostalo sa mi z toho: „no jasné, určite, zakaždým za to tým ľuďom zaplatia.. “. Určite, pretože som naozaj nič nedostala. Nič myslím v podobe peňazí, ale v skutočnosti som toho dostala oveľa viac.

Konečne sa aj na Slovensku začalo hovoriť o téme zmeny pohlavia, podpore a situáciách, ktorými si prechádzajú baby a chalani v tejto fáze svojho života. Veľkou podporou sú pre nás/pre nich skupiny ako Translovakia alebo komunitné centrum Prizma. Za posledný rok som si prečítala dokonca niekoľko článkov na tútu tému, naposledy na margo veľkej udalosti v kruhoch dievčať s minulosťou, kedy sa Valentina Sampaio stala úplne prvou babou s minulosťou (po zmene pohlavia), čo po novom patrí do rodiny anjelov Victoria´s Secret. Snáď to aj niečo pomôže tejto značke, ktorá je notoricky hlboko poznačená transfóbiou a diskrimináciou najhrubšieho zrna.

Časy sa menia aj doma a o problematike zmeny pohlavia sa hovorí aj vo vážnejších kruhoch, nie len na internetoch brakového denníka alebo vyhľadávačoch pornostránok. Ženám pred/počas/po zmene pohlavia sa často dostáva všetkého, len nie dobrého, ale čo sa týka porna, pojem „trans“ je druhým najvyhľadávanejším slovíčkom po výraze „milf“. Asi toľko k tomu, ako nás vníma väčšinová spoločnosť: ako sexuálny objekt, fetiš alebo skúsenosť, no nič viac. Často nie sme rovnocenné s ostatnými babami a to ani nespomínam aké náročné je v tomto období sa umiestniť a nájsť si prácu a financovať všetky zákroky a liečenia. Sama som za posledné roky vystriedala mnohé zamestnania. Ako však vravím, časy sa menia.

Som si vedomá, že ľudská nátura nikdy nebude dokonalá a vždy bude existovať predsudok, často ním trpím aj ja sama – no skutočne sa snažím pochopiť toho druhého, prečo tak konal a vžiť sa do jeho situácie, ale prosím len o jedno:

Nesťažujte to tým, ktorí to majú bez tak ťažké sami so sebou a nekecajte im do ich tela. Naše telá patria len nám samým, nie naším partnerom, rodinám, kolegom, či ľuďom z nášho okolia. Naše telá sú schránkou, čo časom zabijú naše duše. Niektoré žijú len krátko, iné aj vyše sto rokov, ale v konečnom dôsledku nás zabijú práve ony, tak majte na háku, kto si čo robí so sebou a zamerajte sa na svoje životy, problémy, túžby, proste na seba.

 

Sloboda je, keď autonómne rozhoduješ o svojom tele a premeníš ho na plátno vlastnej duše.
Sloboda je, keď sa môžeš vyjadriť bez obáv, že skončíš ako obeť násilia páchaného na ženách pred/počas/po zmene pohlavia alebo mŕtva.
Sloboda je základné ľudské právo každého človeka, avšak žiaľ nie všade vo svete je tomu tak.
Tento týždeň celosvetovo prebieha kampaň  #transgenderawarenessweek , kde sa pozornosť zameriava na akceptáciu a zastavenie násilia voči tým, čo sú odišní od väčšiny. Peace.

Už neprosím o akceptáciu a netŕpnem nad tým, či ma niekto dokáže prijať a ak nie, okamžite sa za to viniť a hľadať vinu v sebe. Beriem to ako fakt. Sloboda je základné ľudské právo, preberali sme to tuším na prvom stupni základnej školy a ak má niekto problém s akceptáciou slobody toho druhého, bude nám lepšie bez seba, aj keby som mala tú osobu neskutočne rada.

Mnohí z nás stratili svoje rodiny, boli vyhodení na ulicu ako nechcené zviera, iní prišli o postavenie alebo priateľov, prepadli závislostiam len aby utlmili bolesť trýznenej duše, či skončili ešte horšie. Čo sa týka LGBT komunity, samovraždy medzi transgender razia najvyššie čísla, k tomuto sa viem aj sama vyjadriť a ak by nebola moja najlepšia priateľka a jej anonymný list riaditeľovi školy, dnes by som už nežila. Vraždy žien pred/počas/po zmene pohlavia v zahraničí zas vedú privysoké štatistiky. Ako som raz od niekoho počula, človek ešte nejako pochopí ak je niekto gej, no že si zdravý chlap vedome odreže penisa.. tam je už nejaký problém a nechápe, ako si mohol zvoliť takú cestu. Ďalší mýtus: toto nie je voľba, je to fakt a áno neistej budúcnosti s príchuťou slobody alebo nie zmene a ortieľ pomalej smrti nášho vnútra.

Problém je ten, že ľudia sú neinformovaní a nič o tejto problematike nevedia, za čo ich neviním, pretože sa tejto téme nedostalo toľko priestoru, koľko je treba, ale dúfam, že budúcnosť bude zakaždým lepšia a lepšia a ešte než ma obvinia z toho, že som slniečkárka úprimne verím, že dokážeme existovať vedľa seba bez násilia, bez ohľadu na našu minulosť, či rôzne životné príbehy. Výzor ľudí by som prirovnala k mydlu. Niektoré mydlá sú zabalené v luxusných obaloch, iné majú premakané promo, potom sú tu klasiky alebo recykľované mydlá  pozliepané z úlomkov tých starých a rozpadnutých, no od toho poslúžia rovnako. Zatiaľ čo aj tie najvoňavejšie môžu byť plné umelín a po minúte s nimi skončíme s vysušenou a podráždenou pokožkou. My ľudia nie sme mydlá, ale naše telá sú skutočne len tie najrôznorodejšie obaly, do ktorých sa pri narodení a počas života zabalila naša duša. Je to často o výzore, ale ten nie vždy odráža vnútorné kvality človeka a na záver iba veľké ďakujem tým, ktorí stoja pri mne a občas si niektorý z mojich „článkov“ prečítajú alebo milým slovom podporia.

Keď ešte nejestovoval internet, ale bola tu televízia a Dana. Môj sen, že raz budem ako ona - žena, ktorá zobrala svoj osud do vlastných rúk .)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Fica obvinili. Už sa tu nehráme geometriu pri hajlovaní

Fico sa do Rómov nepustil prvýkrát.

Stĺpček šéfredaktorky

Fico dostal certifikát extrémistu

Do volieb si Fico vymyslí nejaký slogan o tom, proti komu stavia hrádzu s fašistami.


Už ste čítali?